Budúcnosť fotovoltiky: Od individuálnych striech k spoločným projektom
Záujem o obnoviteľné zdroje energie u nás neustále rastie. Slovenskí majitelia rodinných domov čoraz častejšie zvažujú inštaláciu solárnych panelov, pričom ich prirodzene zaujímajú najmä počiatočné investičné ceny, dostupnosť rôznych štátnych podpôr a celková návratnosť systému. Kým doteraz sa pozornosť sústredila výhradne na to, ako si vyrobiť energiu pre vlastnú spotrebu, v Európe sa naplno rozbieha úplne iný, oveľa komunitnejší trend.
Týmto trendom je budovanie takzvaných energetických komunít. Koncept umožňuje, aby sa bežní občania, miestne samosprávy a rôzne organizácie spojili a spoločne energiu nielen vyrábali, ale ju aj spravovali a navzájom si ju zdieľali [1]. Slovensko si tento dôležitý vývoj uvedomuje a už začiatkom tohto roka oznámilo plány na aktívny rozvoj takýchto komunít aj v našich podmienkach [2].
Čo presne je energetická komunita a ako mení pravidlá hry?
Energetické komunity sú kľúčovým motorom pre spravodlivý a demokratický prechod na ekologickejšie zdroje, pričom do centra tejto zelenej transformácie stavajú priamo ľudí [1]. Namiesto toho, aby bol každý dom izolovaným ostrovom s vlastnými panelmi a batériou, združujú sa financie a výrobné kapacity viacerých subjektov.
Dobrým príkladom toho, čo nás v blízkej budúcnosti čaká, je situácia v iných európskych štátoch. Zatiaľ čo Taliansko už v rámci energetických komunít generuje viac ako 300 MW energie a Španielsko zavádzanie tohto modelu prudko zrýchľuje [2], v susedných a nám blízkych krajinách sa spúšťajú prvé lastovičky. Pre mnohých našincov to môže byť odpoveďou na otázku, či je dom s nulovými nákladmi na energie: Je to na Slovensku reálne alebo len marketingový ťah? skutočne dosiahnuteľný. Odpoveďou môže byť práve spoločné zdieľanie.
Fungovanie v praxi: Zdieľanie energie bez vlastnej batérie
Mnohí záujemcovia o fotovoltiku sa obávajú vysokých nákladov na fyzické batériové úložiská. Komunitné zdieľanie energie však funguje na odlišnom princípe ako bežná spotreba na vlastnom odbernom mieste. Ako ukázal prvý plne funkčný pilotný projekt energetickej komunity v chorvátskej obci Špičkovina, systém dokáže výborne fungovať aj bez priameho fyzického úložiska na mieste [2].
Elektrina v tomto prípade nie je spotrebúvaná len za jedným elektromerom. Výkon zo spoločnej solárnej elektrárne sa distribuuje priamo cez verejnú sieť na jednotlivé odberné miesta členov komunity [2]. Deje sa tak na základe vopred pevne stanoveného alokačného kľúča [2]. V praxi to znamená, že podiel každého člena sa automaticky odpočíta od spotreby, ktorú zaznamená jeho domáci elektromer [2].
Reálne skúsenosti: O koľko môžu klesnúť účty za elektrinu?
Ak uvažujete o tom, či by sa vám zapojenie do podobného projektu v budúcnosti oplatilo, čísla z prvých funkčných spoločenstiev sú veľmi sľubné. Členovia pilotnej komunity v Špičkovine očakávajú, že ich účty za elektrinu klesnú pomerne zásadne, a to zhruba o polovicu [2].
Kto takúto komunitu tvorí? V tomto konkrétnom prípade ide celkovo o 17 členov – nachádzajú sa medzi nimi dobrovoľní hasiči, miestni obyvatelia, jeden mikropodnik a samotný hasičský zbor [2]. Projekt na začiatku využíval strešnú solárnu inštaláciu s výkonom 32 kW, no vzhľadom na úspech a dopyt už existujú plány na zdvojnásobenie tejto kapacity na 64 kW [2]. Zaujímavosťou je aj model financovania – zhruba polovicu investície spolufinancovalo mesto, zatiaľ čo druhú polovicu pokryli samotní členovia, čím sa každému z nich znížili počiatočné výdavky na polovicu [2].
Investícia pre ľudí, nie pre korporácie
Hlavným účelom skutočnej energetickej komunity nie je vytváranie masívneho komerčného zisku pre veľké korporácie, ale reálny prínos pre danú komunitu [2]. Členstvo v nej musí byť otvorené a plne dobrovoľné, pričom práve obyvatelia si zachovávajú kontrolu nad celou organizáciou [2].
V chorvátskom meste Križevci zašli ešte ďalej. Vzniklo tam energetické družstvo s 127 členmi, ktoré uviedlo do prevádzky elektráreň s výkonom 200 kW priamo na streche mestskej tržnice [3]. Nová inštalácia má členom prinášať ročný výnos na úrovni 3 %, pričom časť vytvoreného zisku je presne vyčlenená na financovanie komunitného fondu [3]. Tento fond následne podporuje miestne projekty zamerané na znižovanie energetickej chudoby a propagáciu environmentálnych iniciatív [3]. Celá hodnota vytvorená solárnou elektrárňou tak zostáva doma, v miestnej ekonomike [2].
Administratívne prekážky a legislatíva
Napriek preukázateľným benefitom nie je zavádzanie energetických komunít úplne bez prekážok. Odborníci zo združenia Obnoviteľné zdroje energie Chorvátska (RES Croatia) upozorňujú, že hoci zavedenie mechanizmu zdieľania energie bolo najdôležitejším predpokladom na fungovanie týchto komunít, stále existuje viacero administratívnych bariér, ktoré je nevyhnutné zjednodušiť [2].
Tento poznatok je vysoko relevantný aj pre Slovensko. Rozbeh legislatívy okolo energetických komunít si vyžaduje otestované postupy. Ako uviedla Ivana Belić z regionálnej agentúry REGEA, dôležitosť prvých pilotných projektov nespočíva v ich veľkosti, ale v tom, že dávajú ostatným komunitám do rúk overenú a otestovanú cestu, ktorou môžu bez obáv nasledovať [2]. Verejná podpora takýmto projektom je obrovská. Prieskumy verejnej mienky v Chorvátsku napríklad ukázali, že až 71 % občanov by chcelo vyrábať elektrinu spoločne so svojimi susedmi, napríklad prostredníctvom spoločnej solárnej inštalácie na streche [2]. Dá sa predpokladať, že na Slovensku by boli tieto čísla veľmi podobné, keďže túžba po energetickej nezávislosti je silná v celej Európe.
Slovo na záver
Kým sa možnosť založenia vlastnej energetickej komunity stane bežnou realitou v každej slovenskej obci, je dôležité začať s prípravou a optimalizáciou vlastných domácností. Zdieľanie energie prinesie najväčší efekt tým budovám, ktoré už sú pripravené z hľadiska energetickej efektívnosti. Ak uvažujete nad inštaláciou fotovoltiky, modernizáciou vykurovania či zateplením, nenechávajte to na amatérov. Na portáli Spravmi.sk nájdete databázu overených firiem a majstrov, ktorí vám s realizáciou odborne poradia a pripravia váš domov na modernú energetickú budúcnosť.
